Čo priniesol koronavírus do školstva

Autor: Ján Slosiarik | 4.6.2020 o 7:30 | Karma článku: 5,28 | Prečítané:  401x

Súčasná pandémia a koronavírus v našom školstve otvorili pre mnohých, ktorí chcú naše školstvo reformovať, nové vízie.

Pre tento školský rok sa zrušilo  testovanie MONITOR, zrušili sa maturity, zrušili sa prijímacie skúšky. A najväčší „teoretickí“ reformátori už hovoria o ich zbytočnosti a volajú po ich úplnom zrušení.

Treba si jednoznačne uvedomiť, že táto situácia je mimoriadna, svojim spôsobom výnimočná a všetky prijaté opatrenia sa robili v snahe minimalizovať počet nakazených a zabrániť šíreniu vírusu. Nechcem teraz polemizovať o opodstatnení prijatých opatrení, porovnávať ich s opatreniami prijatými v iných krajinách. Je však potrebné racionálne pristúpiť k ich vyhodnoteniu.

Priznám sa, že už dlhé roky som kritický ku všetkým testovaniam, ktoré iba zbytočne zaťažujú učiteľov a odčerpávajú finančné prostriedky z ministerstva školstva. A jediný význam majú pre tých, ktorí to celé zabezpečujú. Je to pre nich biznis a majú vlastne robotu. Dajme tieto peniaze na platy učiteľov, aby boli viac motivovaní.

Prijímacie skúšky boli v minulosti veľmi dôležité. Vďaka úspechu v nich žiak mohol pokračovať v štúdiu na strednej škole, ktorú si vybral. Dnes, keď je škôl toľko „ ako v Indii Bohov“ a doslova sa bijú o žiakov (to sa týka aj vysokých škôl), žiaci nemajú problém sa dostať na školu, ktorú si zvolili. Pokiaľ sa v sieti škôl neurobí poriadok, dovtedy budú pochybnosti o ich opodstatnenosti. Samozrejme najlepšie by bolo, keby úlohy boli centrálne zadávané s primeranou náročnosťou, aby sa aj žiaci rozlíšili podľa predpokladov daných na štúdium. Pre „slabších“ žiakov, pre tých, ktorí sa nechcú učiť ostanú remeslá a nemusíme toľko úsilia venovať duálnemu vzdelávaniu.

Maturitné skúšky sme tiež v posledných rokoch maximálne „vylepšili“. Finančná náročnosť, rozbité vyučovanie, jednotné písomné maturity... To sú veci o ktorých sa dá diskutovať. Túto diskusiu by však mali viesť odborníci – skúsení učitelia, riaditelia škôl, nie verejnosť. Nie je čas na svojvoľné rozhodnutia ministerských úradníkov.

Pán minister chce otvoriť otázku 8- ročnej základnej školy. Od roku 1945, by to bola piata alebo šiesta zmena, či 8 alebo 9 rokov. Snáď v žiadnom rezorte sa toľko neexperimentuje ako v rezorte školstva. Každý minister či ministerka sa snaží prispieť k jeho rozvoju, ale neviem, či sú veľmi spokojní so svojimi reformami. Celková úroveň skôr svedčí o stagnácii, ak nie o úpadku. Ani väčší počet disponibilných hodín nie je tou správnou cestou na zvýšenie jeho kvality. Ak nie je dostatočná dotácia hodín pre základné učivo v danom predmete, nemôžeme od žiakov chcieť, aby mali postačujúce vedomosti, ktoré v nich prebudia záujem o štúdium aj náročnejších študijných odborov. 

A ešte ma zaujala jedna myšlienka, ktorej sa chytajú novodobí reformátori. Zrušiť známkovanie a hodnotiť slovne. A ešte s dodatkom, že žiak nemôže „prepadnúť“ – opakovať ročník. Aký by to malo dopad, to sa môžeme presvedčiť aj teraz. Viacerým žiakom je jedno, ako budú hodnotení a absolútne nezodpovedne pristupujú k plneniu si úloh. Keď sa dozvedeli, že nebudú hodnotení známkou 5, tak školu absolútne vypustili. Žiaci posledných ročníkov na ZŠ i SŠ už od konca marca majú prázdniny. Taká je realita a na to sa treba pripraviť. Opäť sa len potvrdzuje, že človek je tvor od prírody lenivý a keď robiť nemusí, tak robiť nebude...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Bratislavský Aupark mení majiteľa. Cena prekoná všetky rekordy

Realitný obchod desaťročia je pred finalizáciou.

Komentár Branislava Benčata

Haščák nie je Penta? Nebláznite

Partneri počkali, kým sa boss stiahne potupne.


Už ste čítali?