Lesk a bieda osemročných gymnázií

Autor: Ján Slosiarik | 23.9.2019 o 8:00 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  1492x

Priemerný žiak sa stal obeťou stretu konceptu výberových škôl a konceptu inklúzie. Komu pomáhajú a komu ubližujú osemročné gymnáziá?

Po revolúcii v roku 1989 prišla obrovská chuť po zmenách. Inšpirujúc sa vyspelým západným svetom sme na Slovensku začali bezhlavo meniť koncepcie, dokonca aj tie, ktoré sa osvedčili. Inšpirácia sa hľadala aj v minulosti, pomaly v časoch Márie Terézie. Tu objavili novodobí pedagogickí experti a tvorcovia nového spoločenského systému staré reálne gymnáziá. Možno z nostalgie za starými časmi oprášili túto myšlienku, stavajúc sa do pozície veľkých novátorov.

Rodičia detí, ktoré sa dostali do „vybranej“ spoločnosti svojich rovesníkov, v takto vytvorenej novej škole, môžu byť určite spokojní. Nielen že dostávajú viac vzdelania napr. v jazykovej príprave, či inej špecializácii, ale rodičom odpadá aj problém výberu strednej školy. Dieťa už má prirodzene naštartované na vysokú školu. Musím však dodať, a to z vlastnej skúsenosti, že veľa detí na tejto ceste zlyháva. Neviem či chýbajú ambície, zodpovednosť, alebo jednoducho deti idú cestou, pre ktorú sa rozhodli rodičia, nie oni sami. Skrátka percento úspešnosti štúdia na VŠ bolo často nižšie u absolventov osemročných gymnázií ako u absolventov, ktorí skončili štvorročné štúdium gymnázia.

A teraz z iného pohľadu. Tých talentovanejších zo základných škôl berieme a dávame im šancu rozvíjať sa. Na druhej strane tí, ktorí sa ostanú vzdelávať tradične – 9 rokov v základnej škole, tým dávame za partnerov často deti, ktoré nestíhajú základné vzdelávacie procesy. Deti, ktoré potrebujú často pomoc špeciálnych pedagógov a ktorým by sa určite lepšie darilo v špeciálnych školách. Tie tlačíme /rodičia/ do základných škôl, aby neboli vylučovaní z kolektívu „normálnych“ detí. Upravujeme stupnice hodnotenia, robíme špeciálne plány, žiadame asistentov, psychológov a špeciálnych pedagógov. Pýtam sa: A čo priemerný žiak? Ten akoby bol na periférii pedagogického záujmu ministerských úradníkov. Azda preto, že je priemerný. Chodí do priemernej triedy, nepotrebuje špeciálne opatrenia, rodičia nie sú v strese z jeho „výnimočnosti“. Má však smolu, že jeho nadanejší spolužiaci sa rozhodli pre osemročné gymnázium a spolu s ním je v triede niekoľko detí, ktoré si vyžadujú špeciálnu starostlivosť špeciálnych pedagógov. Priemerný žiak je niečo ako obeť stretu konceptu výberových škôl a konceptu inklúzie. Vďaka odlivu nadaných detí sa stáva v triede nadpriemerný a prakticky definuje úroveň vzdelávania. Na vysokú školu prichádza bez prijímacích skúšok a znovu je nadpriemerný a definuje úroveň vzdelávania. Tentokrát možno aj preto, že jeho šikovnejší kolegovia šli študovať do zahraničia.

             

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kiska ponuku odmietol, koalícia PS, Spolu a Za ľudí nebude

Kiska je pripravený dohodnúť sa na inom riešení.

Glváč si mal podľa Threemy dohadovať biznis s Kočnerom

Mali rozoberať aj, ako sa má rekonštruovať vláda po odchode Fica.

Píše Ivan Mikloš

Čia kauza je Gorila? (píše Ivan Mikloš)

Za Ficových vlád sa nepohlo s vyšetrovaním. Nie je to náhoda.


Už ste čítali?